Ten, s ktorým máš, dcérka, tvoriť jedno srdce, je zaiste Ježiš. Ak ťa krst robí Božou dcérou, zasvätenie ťa robí Kristovou nevestou.
Práve táto pečať milosti začala tajomnú a obdivuhodnú cestu ku Kristovmu srdcu.
Iste si nechcela byť len akýmkoľvek údom mystického tela tvojho Pána: jeho nohou, ktorá neúnavne kráča a hľadá duše; jeho rukou, ktorá s dobrosrdečnosťou chráni pred každou biedou; jeho hlasom, ktorý vyslovuje len slová večného života. Aj o toto si prosila, avšak nadovšetko – darujúc sa úplne jemu – si sa pevne rozhodla obetovať mu myseľ a srdce, a teda aby si bola „ním“ celou svojou bytosťou. Sľúbila si mu vernosť, ktorá sa začína tým, že vylúči všetko to, čo mu odporuje, pokračuje tak, že sa vyhýba všetkému, čo nie je on sám, a nadobúda dokonalosť láskyplným hľadaním toho, aby bola s ním skutočne jedno srdce, jedna myseľ, jedna vôľa.
Tvoje zasvätenie v sebe zahŕňa neustále „zbohom“ každému stvoreniu a nevyčerpateľnú túžbu po dosiahnutí a získaní Ježišovho srdca. Môžeme to vyjadriť aj tak, že si sa rozhodla obrátiť chrbtom všetkým a zabudnúť aj na seba, dívať sa len na neho a pozývať ho k sebe, až kým ťa jeho božská láska nedosiahne, neprenikne a úplne ťa nezíska. Lebo všetko je milosť a my sami nemôžeme ani dosiahnuť, ani získať, ani preniknúť Ježišovo srdce, ako skôr urobiť mu miesto a nechať na neho, aby nás mohol dosiahnuť, preniknúť a získať. A on, ktorý ťa chce dosiahnuť, vie ako to urobiť, za predpokladu, že sa tvoje srdce zastaví a nebude utekať za nejakým stvorením; takisto vie, ako ťa môže preniknúť, len aby si sa ty pred ním neuzavrela; vie, ako ťa získať pod podmienkou, že sa necháš skutočne uchopiť a premeniť.
Byť s Ježišom jedno srdce je pre teba prvé a najposvätnejšie úsilie a nedá sa uskutočniť jednoduchou túžbou alebo nejakým dobrým skutkom a už tobôž nie nejakými špekuláciami; skôr systematickou a veľkodušnou askézou až k bránam toho mystického útočišťa, ktoré Ježišovo srdce neváha otvoriť tým dušiam, ktorým nechýba dobrá vôľa.