1955 – Nedá sa povedať, že by sa tento rok uzatváral pre Úniu zle. Naopak, okrem mnohých skrytých znamení nám Pán dal aj mnohé zjavné dôkazy svojej lásky. Pri Te Deum som bol veľmi dojatý, keď som myslel na našu rodinku, ako je tu zjednotená na tejto zemi, aj keď sa mohlo stať, že by ostali dve miesta prázdne. Ale Pán zasiahol tak, ako to vie urobiť len on a zázračne odklonil beh ľudských vecí. Iste to nebolo bez jeho veľkej lásky…
1956 – Láska si vyžaduje lásku. Spolu sme prosili Ducha Svätého, aby v nás zapálil oheň svojej lásky, ale musíme Pánovi aj prisľúbiť, že na znak vďačnosti za jeho ochranu, rok 1956 bude rokom veľkodušnej, odvážnej, silnej a vytrvalej lásky k nemu.
Viem, milé sestry, že cítite, že patríte ku Karmelu. Ale Karmel svätého Eliáša a svätej Terézie je oheň, meč a kopija. Čo teda chcete? Zriecť sa Karmelu, alebo bojovať? Sklamať, alebo horieť láskou?
Pán nechcel, aby ste boli klauzúrovým Karmelom alebo iným karmelitánskym inštitútom, kde by boli polovičné milosti, oslabené zázraky, strojené láskavosti. Ba práve naopak, je to úžasné a možno aj závideniahodné, keď sledujeme to Božie pôsobenie a keď vidíme, ako sa k vám obracajú mladé duše, tak veľmi veľkodušné… Nech vo vás nikdy neskrsne myšlienka, že by váš „Karmel“ – teda Únia a vaše srdcia – milovali Pána s menšou veľkodušnosťou, menšou rozhodnosťou a s menším zápalom než akýkoľvek iný „Karmel“.
Nedostatky, ustrašenosť, malichernosti sú všade, to je pravda: ale musíme ich odsúdiť, bojovať s nimi a eliminovať ich nakoľko len je to možné. Bolo by neodpustiteľnou obmedzenosťou, keby sme chceli odmeriavať svoju vďačnosť tomu, ktorý nám neodmeriava svoju lásku!
Ak bol rok 1955 rokom skutočne mimoriadnych milostí, nech je rok 1956 rokom mimoriadneho úsilia lásky k Bohu. Najprv pomocou modlitby, ale aj celou svojou dobrou vôľou musíme uskutočniť to, aby Únia bola skutočnou slávou Karmelu; a to práve toho, pamätajte si to, ktorý je ohňom, mečom a kopijou. Kto má rád polovičatosť, skôr či neskôr vyhasne, vychladne, zloží zbrane a viac než pre Pána bude zapálený pre seba alebo pre stvorenia.
Na Karmel sa ide len jedinou cestou, ktorá je priama, hrboľatá, cesta „ničoho“: všetky ostatné sa buď zastavia na polovici, alebo ustúpia späť.
V r. 1955 Boh zostúpil zhora na Úniu so všetkou silou svojej lásky; v r. 1956 Únia zamieri priamo k Bohu s veľkým rozbehom svojho obnoveného zápalu.
Poznámka: Túžbou pátra Luigiho je, aby inštitút, ktorý sa zrodil z karmelitánskej tradície, napredoval a aby pridal novú vodu k už jestvujúcemu prameňu. Aj inde sa vracia k tejto téme. Dve miesta, ktoré by v roku 1955 mohli ostať prázdne, sú dve sestry, ktoré boli ťažko choré, ale neočakávane sa uzdravili (išlo o Orianu Della Maggiore zo Segromigna Piana a Rinu Bonafede z Ríma).