Boh stvoril človeka a pozdvihol ho k nadprirodzenému životu, aby bol výlučne a božsky „jeho“: bol to diabol, ktorý ho od neho oddelil.
Boh stvoril rodinu a mal radosť z jej jednoty: „boli dvaja v jednom tele“; ale prišiel diabol a oddelil prvých bratov hrozným prečinom a o krátky čas nato, dôsledkom previnenia, rozdelil aj manželské lôžko.
Boh chcel, aby ľud bol „jeho“, zjednotený na ceste k Spasiteľovi; ale diabol stiahne so sebou tých, ktorí sa klaňajú modlám a z toho máme národ rozdelený a pohanský. Prichádza Ježiš a vyzýva nás, aby sme „boli jedno“, hovorí o jednom ovčinci a o jednom pastierovi; ustanovuje presnú jednotu medzi náukou a hierarchiou: Cirkev bude teda natoľko „jeho“, nakoľko bude „jedna“.
Je to diabol, ktorý sa snaží ju rozdeliť, ktorý tvorí schizmy a sekty, ktorý pobáda človeka k tomu, aby zanechal dogmu voľným výkladom Svätého písma a urobil zo seba apoštola nielen politického, ale aj náboženského liberalizmu, ktorý je rozvracaním jednoty Cirkvi a duchom rozdelenia.
Luther, Henrich VIII., Kalvín…kričia: „Rozdeľte ich!“ tam, kde oddávna svätý Benedikt a Scholastika zjednotili mníchov a panny do jedinej modlitby; František a Klára, Kristovi chudobní, k jednému stolu; Dominik a Katarína, obrancovia Cirkvi, k jednému hlasu; Ignác a Terézia, apoštoli a kontemplatívni, do jednej lásky.
Ježiš svojimi rozprestretými ramenami na kríži neprestáva prostredníctvom svojich svätých pozývať ľudí k jednote viery a lásky; podobne aj diabol sa skrze svojich prívržencov neunaví šíriť ducha rozvratu, protestu a rozdelenia.
Strom poznáte podľa ovocia.
Pokiaľ v našej mysli a v našom srdci bude duch jednoty a každý urobí s pokorou a s láskou to najlepšie, aby ostal zjednotený so základnými ustanoveniami ako so zákonmi Cirkvi, so svojimi predstavenými ako s predstaviteľmi Krista, so svojim inštitútom ako so svojou rodinou a so svojím rajom, budeme v tom môcť ľahko spoznať posväcujúci účinok milosti, ktorá naplní mnohé naše nedostatky, odpustí mnohé naše hriechy a spojí nás do jednej lásky.
Ale keby vyrástol odpor k disciplíne, neznášanlivosť voči zákonu, netolerantnosť k predstaveným, nie je prehnané myslieť si, že je to dielo nepriateľa. A teda je stále potrebné bedliť a modliť sa, posilňovať sa a byť disciplinovaní, aby sme neupadli do pokušenia. A keď je to potrebné, konať s veľkou rozhodnosťou, ako to robí orezávač stromov so suchými alebo chorými konármi, ak to už pred ním neurobil čas alebo rôzne búrky, ktoré ich polámu a roznesú po okolí.
Ten, kto zjednocuje, je Boh a jeho láska; len diabol rozdeľuje.
Buďte teda jedno srdce!