„Azda na to, aby všetky ženy realizovali svoje povolanie, mali by vstúpiť do kláštorov? Určite nie. Avšak ženská prirodzenosť, upadnutá a pokazená, sa len čistotou môže obnoviť a dospieť k výške povolania, ktoré je vlastné ženskej povahe, a to keď sa úplne odovzdá Bohu. Nech už žije ako matka v dome, alebo ako postavená do popredného miesta verejného života, alebo za tichými múrmi kláštora: všade má byť „služobnicou Pánovou“, ako bola Matka Božia vo všetkých okolnostiach svojho života: ako mladé dievča v posvätnom priestore chrámu, v pokojnom riadení domu v Betleheme a v Nazarete, ako tá, ktorá bola na čele apoštolov a prvých kresťanských spoločenstiev po Synovej smrti. Keby každá žena bola obrazom Matky Božej, každá žena Kristovou nevestou, každá žena apoštolom Božského Srdca, vtedy by každá realizovala svoje povolanie ženy, akékoľvek by boli podmienky, v ktorých žije a akékoľvek aktivity by konala“
„Ženy, ktoré chcú realizovať svoje poslanie ženy, voliac jednu z mnohých ciest, dôjdu bezpečnejšie k cieľu nielen tým, že budú mať pred sebou živý obraz Matky-Panny a že sa budú snažiť pripodobniť sa jej svojím osobným formovaním, ale aj keď sa zveria jej vedeniu, ak sa jej úplne odovzdajú. Ona môže formovať na svoj obraz toho, kto jej patrí.“
/Z knihy: Formácia a povolanie ženy/