Keď sa ráno zobudíte, prvou vecou nech je to, že za to Bohu poďakujete, aj keď sa necítite zvlášť veselí keď myslíte na deň, ktorý máte začať. Toto je deň, ktorý pripravil Pán, radujme sa a vzdávajme vďaky /por. Ž 118,24/. Keď ste to už urobili, doprajte si čas, aby ste pochopili pravdivý zmysel toho, čo ste povedali a jeho skutočný význam: pokiaľ je to možné, na úrovni hlbokého presvedčenia a nie takého, ktorý by sa dal nazvať eufória. Následne vstaňte, umyte sa…a urobte všetko to, čo je treba urobiť, a potom sa znova vráťte k Bohu. Vráťte sa k nemu s dvojakým presvedčením: prvé je, že vy ste Božím vlastníctvom a druhé, že aj tento deň je Božím vlastníctvom, je úplne nový, absolútne svieži, ktorý ešte predtým neexistoval. Na vyjadrenie ruským obrazom je podobný širokej ploche neporušeného snehu; nik ho ešte nezničil, je úplne panenský a čistý pred vami. A čo ďalej? Teraz proste Boha , aby požehnal tento deň, aby v ňom každá vec bola požehnaná a riadená ním. Potom ale musíte zobrať veci vážne, lebo veľmi často hovoríme: „Ó, Bože, požehnaj mi“ a potom, čo sme získali požehnanie, správame sa ako márnotratný syn, zhromaždíme všetky naše veci a odchádzame do cudzej zeme, aby sme tam žili neusporiadaným životom.
Tento deň je Bohom požehnaný, je Božím vlastníctvom, teda vojdime doň. Budete kráčať v tomto dni ako Boží posli, kohokoľvek stretnete, bude to stretnutie na Božej ceste. Jestvujete preto, aby ste sprítomňovali Pána Boha, Kristovu prítomnosť, prítomnosť Ducha, prítomnosť evanjelia: toto je vaša úloha v tomto osobitnom dni. Boh nikdy nepovedal, že keď vojdete do nejakej situácie v jeho mene, on bude ukrižovaný a vy budete zmŕtvychvstalí. Musíte sa stať ochotní postupovať v jednotlivých situáciách, jednej po druhej, v mene Božom: v pokorení, v pokore, v pravde, hotoví aj k tomu, že budete prenasledovaní, atď. Vo všeobecnosti keď dodržiavame prikázania Božie, očakávame, že okamžite uvidíme zázračný výsledok, tak ako sme to čítali niekedy v živote svätých. Keď nás napríklad niekto udrie po jednom líci, nastavíme druhé, aj keď vôbec neočakávame, že nás udrú, ale skôr že budeme počuť niekoho povedať: „Aká pokora!“; vtedy už máte svoju odmenu a on získa spásu svojej duše. Veci nefungujú týmto spôsobom. Je treba platiť cenu a veľmi často rana, ktorú dostanete, je silná. To, na čom záleží je, aby ste boli pripravení. Čo sa týka dňa, ak prijmete fakt, že tento deň bol Bohom požehnaný, ktorý Boh vybral svojou rukou, vtedy každá osoba, ktorú stretnete, bude Božím darom, každá situácia, ktorá vás stretne, či už horká alebo sladká, či sa vám bude páčiť alebo nie, bude Božím darom. Je to osobný dar, ktorý vám Boh dáva a ak ho prijmete týmto spôsobom, vtedy budete môcť čeliť akejkoľvek situácii, ale budete to musieť robiť s presvedčením, že nech už dôjde k akejkoľvek situácii, či sa vám bude páčiť alebo nie, ak prežijete v mene Pánovom ten deň, ktorý ste dostali čerstvý a nový práve z rúk Božích a ktorý bol požehnaný, aby ste ho mohli žiť, vtedy sa pre vás stane modlitba a život podobný dvom stranám jednej mince. Budete konať a modliť sa zároveň, lebo všetky situácie, ktoré nasledujú jedna po druhej, potrebujú Božie požehnanie.
Pred niekoľkými rokmi som o tom hovoril v Taizé a bol som potom v kontakte s asi tridsiatimi mladými, ktorých som tam stretol. Jedna dievčina mi napísala: „Skúsila som sledovať vašu radu. Snažila som sa o to z celej sily. Neprešla minúta, aby som sa nemodlila a nekonala, nemodlila sa a nekonala e hľa, teraz nemôžem ani cítiť Božie slovo. Nemôžem zniesť tento druh modlitby!“ Odpovedal som jej: „Spôsobila si si poruchu trávenia. Mala si sa modliť s citom, tak ako sa používa správny cit v živote. Keď si sa nikdy predtým nemodlila, nemôžeš začať s osemnástimi neprerušenými hodinami dialóg a modlitbu k Bohu, zatiaľ čo robíš iné veci. Ale ľahko môžeš vybrať jeden alebo dva momenty a zhustiť do nich celú svoju energiu. Jednoducho obráť oči k Bohu, usmievaj sa na neho. Sú chvíle, v ktorých môžeš Bohu povedať: ´Musím jednoducho odpočívať, nemám silu ostať s tebou po celý čas´, čo je skutočná pravda. Nie si ešte schopná znášať Božiu spoločnosť po celý čas. Dobre, povedz mu to tak. Boh vie veľmi dobre, ako sa majú veci, nech robíš čokoľvek. Odpočívaj nejakú chvíľu a povedz: ´Budem odpočívať, na nejakú chvíľu prijmem to, že som menej svätá´“.
Týmto spôsobom môžeme odpočívať a pozorovať veci, ktoré sú tiež Božími vecami: stromy aj konštrukcie; a potom, po nejakej chvíli, sa k nemu môžeme vrátiť. Ak sa budeme pokúšať modliť neprestajne, budeme veľmi skoro unavení; ale ak inteligentne vyberieme chvíle pre modlitbu, vtedy to budeme môcť robiť.
Ak budete takto robiť, dokážete sa modliť. Môžete to skúsiť, ale nezabudnite byť vyvážení, lebo jestvuje hriech, ktorý duchovní otcovia nazývajú „duchovné lakomstvo“ a ktorý spočíva v tom, že chcete Boha stále viac v momente, kedy by ste mali mať diétu a mať ho trocha menej, tak ako je to pre vás dostatočné.
Poznámka:
Metropolita Anthony Bloom /1914-2003/ , duchovný vodca, obdarený zriedkavou schopnosťou rozlišovania a autor mnohých textov o modlitbe a o kresťanskom živote, ktoré sú vysoko hodnotené či už východnými alebo západnými kresťanmi všetkých vyznaní.