Byť so Ženíchom jedno srdce znamená byť jedno s celým Ženíchom. A celý Kristus, ako vieš, dcérka, to je Cirkev. Celá Cirkev: oslávená, očisťujúca sa a bojujúca. A tak tí, ktorí milujú Cirkev, boli vždy veľkými priateľmi svätých v nebi a vernými spolupracovníkmi na pozemskej záhrade Cirkvi.
Často sa zdôverovali Božím priateľom, ktorí sa už tešia sláve svojho Ženícha; ale radi urobili všetko preto, aby pomáhali tu na zemi tým, ktorí najviac potrebovali Ženíchovu lásku a svetlo. Pretože Ježiš triumfuje a je so svätými v nebi, ale trpí a je prítomný v trpiacich bratoch na zemi. Kto skutočne miluje Ježiša, je jedno so všetkými údmi jeho mystického tela a kvôli nim rád zabúda na seba. Ak teda tvoje ústa radi hovoria o problémoch Cirkvi, ak tvoje uši ochotne načúvajú jej vzdychanie, ak počas dňa dokážeš deliť chlieb svojich obiet s deťmi Cirkvi, ak krídlami svojej lásky dosiahneš brata, ktorý evanjelizuje alebo toho, ktorý na to čaká, brata, ktorého sektárske nepriateľstvo uvrhlo do reťazí alebo toho, ktorý sa snaží ich rozlomiť, brata, ktorý vzdychá vo svojej bolesti alebo toho, kto sa snaží mu uľaviť, vtedy si skutočne jedno s Cirkvou, a teda aj s Kristom. Lebo on je aj chorý a aj vo väzení, v katechumenovi a ešte viac v apoštolovi. Ale ak častejšie a ochotne myslíš na márnivé veci a tvoje srdce sa stará viac o seba než o iných a tvoje oko nevie plakať pre bolesti Cirkvi alebo bolesti bratov a hojnejšie plače pre protiklady svojho „ja“, vtedy vôbec nie si jedno s Cirkvou a už tobôž nie so svojím Ženíchom. „Jedno“ s Cirkvou a „jedno“ s Ním sa teda vylučuje s byť jedno so sebou samou, ktoré by ťa mohlo oddeliť aj od neho, aj od Cirkvi. Ži teda s oduševnením s Cirkvou, aby si v nej pracovala a zomrela ako jej dcéra.