Toto dielko predstavuje stručné vademecum, ktoré obsahuje základné upozornenia pre toho, kto sa chce stať skutočným kontemplatívnym človekom vo svete. Odkazy na biblické citácie, ktoré sú pripojené, majú pomôcť k hlbšej meditácii textov.
- Ak hľadáš dokonalú jednotu s Bohom, ktorý robí z tvojho života účinný prostriedok spásy, drž sa nasledujúcich rád. Nechaj, nech Duch Svätý prostredníctvom nich osvetľuje cestu, ktorá ťa má priviesť k tomu, aby si sa úplne stotožnil s Kristom, ktorý bol ukrižovaný na Otcovu slávu a pre spásu sveta (Mt 5,48; Lv 19,2; Jn 15,4; Ef 2,18 – 19).
- Aby si vedel, či máš toto povolanie, skúmaj sa, či túžiš len po Bohu a hľadáš ho v pravde a celou svojou silou (Flp 3,8 – 10; Ž 42,2 – 3; Ž 14,2; Ž 63,2; Dt 4,29).
- Ak ťa Boh volá k intímnemu vzťahu s ním a chce, aby si ho úplne vlastnil, nepremárni príležitosť. Neobracaj sa k nemu chrbtom ani neodkladaj odpoveď: povedz mu „áno“ nielen slovom, ale predovšetkým vernosťou života. Vydaj sa na cestu bez hľadania výhovoriek alebo komplikovaním vecí. Nasledovať Pána bude jednoduché a ľahké, ak sa oprieš o jeho milosť. Nenechaj sa oklamať pominuteľným svetom(Ž 95,7 – 8; 2 Kor 6,1 – 2; Mt 21,28 – 30; Gn 12,1.4; Kol 3,1 – 2; Mk 4,18 – 19; Mt 16,26; Ž 27,14; 1 Jn 3,18).
- Ak zakúsiš Boží oheň, nedovoľ, aby zhasol; nechaj, nech ťa stravuje, a nasmeruj svoj život podľa pôsobenia Ducha Svätého v tvojej duši (Jn 2,17; 1 Sol 5,19; Ž 63,2; Hebr 12,29).
- Zasväť celý svoj život hľadaním Boha celou svojou silou (Jer 29,13; Iz 55,6; Ž 105,4).
- Neuspokoj sa s ničím iným a menším než je svätosť, lebo si bol stvorený na to, aby si sa stal svätým (Ef 1,4; Lv 19,2; 1 Pt 2,9; 2 Sol 2,13 – 14).
- Keď Boh žije v tebe a ty v Bohu, budeš schopný urobiť aj nemožnosti (Jn 14,12; Jn 15,5.7.16).
- Pokorne pros Boha o milosť, aby ťa zachovával vždy a vo všetkom zjednoteného s ním (Jn 15,9).
- Snaž sa vedome a v každej chvíli žiť v Božej prítomnosti. Nech je ona tvojou potravou a tvojou radosťou (Jn 4,34; Jn 15,4; Ž 116,9).
- V najhlbšom vnútri tvojej duše, kde prebýva Boh, si vybuduj vnútornú celu, ktorá bude tvojím príbytkom, v ktorom sa budeš neprestajne zdržiavať (Ž 139,1.5; Jn 6,56).
- Uč sa od Márie otvárať sa Duchu Svätému, aby si prijal Slovo a aby si vo všetkom plnil Otcovu vôľu (Lk 1,38).
- Pros o milosť kontemplácie a vynalož všetku svoju snahu na to, aby si bol verný svojmu povolaniu (Ef 1,17 – 18).
- Tvoje povolanie nie je len niečo pridané k tvojmu životu, ale je tvojou identitou. Uvedomuj si svoje zasvätenie sa Bohu, aby si uskutočnil povolanie, ku ktorému ťa povolal (Dt 7,6; Kol 1,22).
- V každom okamihu si uvedomuj prítomnosť Najsvätejšej Trojice vo svojej duši a odmietaj všetko, čo ťa môže odviesť od podstaty tvojho života (Jn 14,20).
- Snaž sa zabúdať na seba, aby Ježiš Kristus bol tvojím výhradným Pánom a stredobodom celej existencie. Odvráť sa od každého idolu, ktorý by chcel zatieniť Boha (Mt 16,24; Jn 12,25; Mt 6,24.33; Flp 3,8; Gal 2,20; Mk 12,29 – 30).
- Snaž sa o stále plnšie zjednotenie sa s Kristom, predovšetkým v jeho vtelení, v jeho agónii, utrpení a smrti (Flp 2,5 – 7; Flp 3,10 – 11; 1 Kor 11,1; Ef 5,2; Mt 26,38).
- Zameraj sa na „miesto“ v tvojom vnútri, kde prebýva Boh. Nemaj v živote žiaden iný cieľ, než kráčať po tejto ceste v tichu s vytrvalosťou a bez náhlenia (Ž 139,1.5; Mt 6,34; Flp 4,6).
- Vždy zachovávaj vnútorné ticho, ktoré spočíva v tom, že vždy a vo všetkom počúvame Boha (Zjv 3,20; Ž 95,7).
- Nech je Nazaret tvojou školou modlitby a zároveň domovom, kde sa učíš žiť svoje kontemplatívne povolanie vo svete (Lk 2,51 – 52).
- Uč sa – najlepšie skrze ticho – rozoznávať Boží hlas medzi rôznymi inými hlasmi a zvukmi, ktoré k tebe prichádzajú (1 Kor 5,21; Hebr 4,12; 1 Kor 2,14; Jn 10,4).
- Prijmi to, že Boh ťa premieňa, aj keď to so sebou prináša rozpor so svetom. Nekonfrontuj sa s inými, len s Božou vôľou (Jn 15,2; Mt 10,24 – 25; Sk 4,19).
- Chráň si svoje vnútorné ticho umlčiac všetko, čo je v tvojom živote rušivé a hlučné (1 Sam 3,11; Sir 5,11;).
- Odhaľ vo svojom srdci a vo všetkom, čo ťa obklopuje, púšť a uč sa v nej žiť tak, aby si sa tam stretol sám so sebou a s Bohom (Oz 2,16).
- Vo všetkom hľadaj pokoj. Prispôsob svoj dych, svoje kroky aj údery srdca živej Pánovej prítomnosti (Ž 34,15; 1 Kor 14,33; Flp 4,7).
- Ži svoj život v hĺbke, nie na povrchu; lebo len Boh, ktorý prebýva v centre tvojej duše, ti môže odhaliť celé bohatstvo tvojho života (1 Kor 3,23).
- Nechoď sám. Patríš do Cirkvi a len v nej stretneš Krista (1Kor 12,21; Ef 5,30).
- Nikdy nezabúdaj na to, že si len „pútnikom v cudzej zemi“. V každej chvíli mysli na to, že si síce na tomto svete, ale neraduj sa z neho, ale len z neba, lebo to je tvoja skutočná vlasť a už je aj v tvojej duši (Ex 2,22; Ž 119,19; 1 Pt 2,11; Hebr 11,14 – 16).
- Ži prítomný okamih, akoby bol celý tvoj život koncentrovaný v danej chvíli, lebo každý okamih je už súčasťou večnosti (Mt 6,34; Mt 13,22).
- Nesnaž sa žiť z toho, čo si dosiahol. Kontemplatívny človek musí každý deň začínať svoj výstup k spojeniu s Bohom (Flp 3,13 – 14).
- Začínaj deň uvedomením si Božej prítomnosti a klaňaj sa mu. Prejav mu svoju lásku a obetuj mu celé srdce, všetko, čo si a čo máš, ako pokorný prejav svojej lásky (Ž 63,2; Rim 12,1; Iz 50,4).
- Často sa zastav, aj keď iba na chvíľku, pred každou činnosťou alebo uprostred nej, aby si si uvedomil, že si v Božej prítomnosti, a tak sa mu klaňal v každej chvíli (Ž 105,4; Kol 3,17; 1 Kor 5,18).
- Urob zo svätej omše stredobod svojho dňa. Pripravuj sa na ňu a sústreď sa pri nej tak, ako je to len možné (Lk 22,19; Jn 6,27).
- Po svätom prijímaní a po svätej omši sa snaž predovšetkým o sústredenie, aby milosti, ktoré si dostal, priniesli svoje ovocie (Jn 6,56; 2 Kor 6,1).
- Využi nočné ticho, aby si sa tešil z osobitnej blízkosti s Pánom. Nech je ono ako vigília, ktorá v sebe ukrýva radostné očakávanie definitívneho a večného úsvitu: Krista (Múd 18,14 – 15; Mt 24,42;Mt 25,6; Lk 6,12).
- Nikdy nestrácaj pokoj. Neznepokojuj sa a ani sa neponáhľaj. Zaveď do svojho života poriadok a rob všetko s pokojom, dokonca aj najjednoduchšie a najbežnejšie gestá. Len tak sa otvorí v tvojom vnútri prameň ticha (Jn 14,27; Kol 3,15; 2 Sol 3,16).
- Neulož sa k odpočinku bez toho, aby si sa neklaňal Bohu, a vlož do jeho rúk končiaci sa deň. Odpočívaj tak, aby sa neprerušil postoj modlitby, ako to hovorí Pieseň piesní: „Ja spím, ale moje srdce bdie“ (Pies 5,2; Ž 4,9).
- Čítaj a medituj Božie slovo. Nech je pokrmom pre tvoj vnútorný život a svetlom, ktoré vedie tvoj život (Iz 55,10 – 11; Jer 15,16; Mt 4,4; Ef 6,17; Kol 3,16; 2 Tim 3,15 – 16; Hebr 4,12).
- Zjednocuj sa s modlitbou Cirkvi vždy, keď môžeš. Skrze liturgiu hodín prepožičiavaš svoj hlas Božiemu Synovi, aby chválil a zveleboval Otca (Sk 1,14; Sk 2,42; Kol 4,2).
- Živ svojho ducha skrze lectio divina a duchovným čítaním (porov. bod 37).
- Vyhýbaj sa náhleniu a nepokoju. Tým, že budeš utekať, nedosiahneš viac, ba naopak, stratíš pokoj. Vykonávaj svoju prácu, avšak bez prílišného znepokojovania sa všetkým tým, čo nie je Boh. Všetko, čo treba urobiť, rob pokojne, v Božej prítomnosti a bez strácania času. Nezabúdaj, že Pán nechce tvoju prácu, ani úspechy, ani iné tvoje veci, chce teba (Mt 6,34; Rim 14,17).
- Snaž sa nájsť vždy čas pre Boha a neponáhľaj sa čím skôr ukončiť modlitbu (Ž 63,5; Mt 26,40; Lk 18,17).
- Vyhýbaj sa neporiadku a roztržitosti, avšak na druhej strane neulož si taký striktný poriadok dňa, ktorý by nebol zlučiteľný so životom vo svete a udusil by ho (Lk 10,41 – 42).
- Nesnaž sa priveľmi o rozšírenie svojich vedomostí alebo o poznanie stále viacerých svätých, ale prehlbuj v praxi svoje spoločenstvo lásky s Bohom (1 Kor 1,21).
- Nestrácaj sa v smútku za minulosťou a neznepokojuj sa o budúcnosť; večnosť máš prežívať už tu a teraz, čo nie je nič iné, než spojenie sa s Bohom v láske. Toto je stále v tvojich možnostiach (porov. bod 28).
- Buď jednoduchý a snaž sa všetko zjednodušiť a nevšímaj si to, čo nie je tvojou povinnosťou. Tvojou základnou úlohou sú Božie skutky (Mt 18,13; Mt 10,16; Mt 6,33; Jn 6,28 – 29).
- Len keď budeš zabúdať na seba, budeš môcť zachytiť jasný Boží pohľad upretý na teba (Lk 9,24).
- Vo všetkom, čo sa stane, sa snaž vidieť ruku Božej Prozreteľnosti, ktorá zasahuje do všetkého pre dobro tých, ktorí ho milujú (Rim 8,28).
- Žiješ vo svete, ktorý je nepokojný a chaotický. Uvažuj nad tým, koľko je v ňom prázdnoty a prchavosti, a nenechaj sa chytiť do jeho sietí. Nevychádzaj zo svojej vnútornej cely, ani neohrozuj svoj pokoj (1 Jn 2,15 – 17; Lk 10,41 – 42; Mt 6,24).
- Vždy a vo všetkom dôveruj Bohu. Odovzdaj sa mu so všetkými svojimi nepokojmi a starosťami (Mt 7,9 – 11; Hebr 4,15 – 16; Hebr 13,6; Mt 6,25; Ž 31,6).
- Zabúdaj na seba a nebudú ti prekážať obmedzenia sveta a blížneho (1 Kor 13,7; Ef 4,32).
- Nikdy sa neľutuj a raduj sa, keď môžeš mať účasť na spasiteľnom Kristovom kríži (Mt 5,12; Kol 1,24;1 Pt 4,13).
- Priprav sa s veľkorysosťou na prácu a utrpenie, ktoré si vyžaduje nasledovanie Pána, a buď jeho svedkom vo svete. Maj dôveru, že ti nebude chýbať milosť, ktorá premení kríž na obetu lásky Bohu (2 Kor 12,9; Lk 9,23; Jak 1,12).
- Neodmietaj kríž, objím ho, aby si mohol povedať: „Som ukrižovaný s Kristom; a už nežijem ja, ale Kristus žije vo mne“ (Gal 2,19; Flp 3,18 – 19).
- Neboj sa ťažkostí. Teš sa, veď vieš, že najvyššie vrcholky sa dosahujú ťažkým výstupom. Pozeraj sa na Krista a na jeho utrpenie a spoznáš, že jeho pokorenie je veľkosťou a jeho odovzdanosť slávou. Nasleduj ho s odvahou a pros ho o milosť, aby si neustúpil pred pokušením poľaviť na ceste (Jn 15,18; 1 Kor 10,13; Flp 4,13; Rim 5,3 – 5; Flp 2,8 – 9).
- Prijímaj prekážky a nepredvídané situácie na ceste. Nedovoľ, aby z toho nepriateľ ťažil a obral ťa o pokoj. Urob zo svojho vnútorného ticha nedobytný hrad a vždy sa usiluj o pokoj (Jn 15,20).
- Obetuj Bohu všetky ťažkosti a premeň ich na skutky lásky (Rim 12,1).
- Uvedom si, že od nepriateľa ťa čaká veľa pokušení, ktoré prídu v podobe rozptýlenia, náhlenia alebo náhlych a potrebných úloh. Tvojou obranou bude sústredenosť a tvojím triumfom pokoj (Mt 4,1; Mt 26,24; 2 Kor 11,3; Jak 1,23; 1 Pt 1,6 – 7; 1 Pt 5,8 – 9).
- Za všetkých okolností si zachovaj vernosť Božej vôli, hlavne keď prídu chvíle vyprahnutosti alebo ťa zasiahnu pokušenia. Dôveruj a obnov v sebe plameň viery. Prijmi kríž, ktorý ti Pán ponúka, a využi ho na to, aby si mu ukázal skutočnú lásku, ktorá nespočíva v úžasných pocitoch, ale v tom, že máš účasť na smrti Ukrižovaného, ktorého miluješ (Mt 16,24; Flp 1,29).
- Nezanechaj boj, lebo je to tvoja očistná cesta, prostriedok na posilnenie a príležitosť k tomu, aby si sa stal naozaj verným (Ž 18,2; Jób 7,1; 1 Tim 6,12).
- Neustále miluj, ale nikdy nestrať slobodu. Nech ťa žiadna láska neobmedzí a neoddiali od Boha (Dt 6,4 – 5; Mt 10,37).
- Neprilipni k ničomu, lebo si pútnikom, ktorý prechádza týmto svetom (Mt 6,21; Gal 5,1.13).
- Nesnívaj o inom mieste a iných okolnostiach, kde by si sa mohol stať svätým. Neutekaj pred krížom. Prozreteľnosť ťa vždy dáva na miesto, ktoré je vhodné na to, aby si sa stal svätým; a len tam máš zaistenú milosť, ktorú potrebuješ (Ž 40,8 – 9; Hebr 10,7).
- Prijímaj utrpenie. Nemôžeš byť Božím svedkom v materialistickom svete bez toho, aby si neobetoval život. Odpor sveta a tvojho prostredia ti umožní vyznať Krista nespornou silou tvojho života a bude solídnym základom na budovanie Božieho kráľovstva (Lk 21,12 – 13; Mt 10,32 – 33; Jn 15,19).
- Žiadne povolanie alebo misia v Cirkvi nemôže stáť v ceste tvojmu kontemplatívnemu životu. Do neho treba včleniť všetko to, čo si a čo robíš (Rim 8,35; Ef 4,1).
- Vždy konaj ako ten, kto je nositeľom Boha, kým skutočne si. Pri rôznych príležitostiach on sám sa k tebe skloní, aby bol prítomný tam, kde si (Lk 1,41; 1 Kor 4,15).
- Nech nie je tvojím potešením len hovoriť o Bohu, ale hľadať ho celým srdcom (Prís 10,19).
- Ovocie tvojho života nezáleží od toho, že robíš viac, ale že si spojený s Kristom ako ratolesť s viničom, aby zrno, ktoré padne do zeme a odumiera, prinieslo ovocie (Jn 15,1 – 2; Jn 12,24).
- Len keď miluješ a necháš sa milovať, môžeš byť úplne priehľadný, aby si sa stal svetlom. Avšak väčšmi ako osvietiť pokúšaj sa žiť vo vnútornom svetle (Jn 15,9; Mt 5,14; Mt 6,23; 2 Kor 4,6; Ef 5,8 – 9).
- Buď osobou, ktorá nehovorí veľa, a tak ochrániš svoje vnútorné ticho a sústredenosť. Ten, kto vždy počúva Boha, je pozornejší pre to, čo je vo vnútri, než pre to, čo je vonku (Ž 141,3; Jak 1,26).
- V pokore a pravde bráň svoje povolanie, poslanie, svoju vieru alebo svoje názory; avšak vždy tak, že budeš počúvať druhých a nič im nebudeš vnucovať (Mt 6,33).
- Neplytvaj slovami. Nakoľko si nositeľom Boha, dávaj ho iným (1 Kor 2,4).
- Keď si môžeš vybrať, múdro si vyber to, čo je chudobnejšie a pokornejšie. Ani ten najsvätejší cieľ ťa neoprávňuje, aby si sa spoliehal na silné prostriedky (Mt 18,4; Mk 10,43; Flp 2,3.5 – 7).
- Nerob si reklamu. Plň si svoje povinnosti s jednoduchosťou a pokorne a nehľadaj vďačnosť alebo uznanie od iných (Mt 6,1; Mt 5,46).
- Snaž sa byť vždy pozitívny, láskavý a srdečný, tak budeš svedkom Božej dobroty (Gal 5, 22; Ef 4,32; Rim 15,7).
- Prijmi svoju biedu a zraniteľnosť. Nehľadaj silu nikde inde, len v ukrižovanom Kristovi (2 Kor 12,9 – 10; 1 Kor 1,18.27).
- Maj na pamäti, že čokoľvek sa stane, vždy je možné milovať, trpieť, obetovať sa Bohu a usmievať sa. Tak urobíš tento svet svojím nebom a z neba svoju vlasť (1 Pt 4,12 – 13).