Karmelitánsko
        tereziánska
                     únia

Ako ty, Mária...

  Ako ty, Mária, naša
  Kráľovná a náš vzor,
  pokorné, poslušné,
  čisté, pracovité verné
  spolupracovníčky
  tvojho syna Ježiša,
  v Cirkvi a pre Cirkev

 

 

Stručné pravidlá pre kontemplatívny život vo svete

 

Toto dielko predstavuje stručné vademecum, ktoré obsahuje základné upozornenia pre toho, kto sa chce stať skutočným kontemplatívnym človekom vo svete. Odkazy na biblické citácie, ktoré sú pripojené, majú pomôcť k hlbšej meditácii textov.

 

  1. Ak hľadáš dokonalú jednotu s Bohom, ktorý robí z tvojho života účinný prostriedok spásy, drž sa nasledujúcich rád. Nechaj, nech Duch Svätý prostredníctvom nich osvetľuje cestu, ktorá ťa má priviesť k tomu, aby si sa úplne stotožnil s Kristom, ktorý bol ukrižovaný na Otcovu slávu a pre spásu sveta (Mt 5,48; Lv 19,2; Jn 15,4; Ef 2,18 – 19).
  2. Aby si vedel, či máš toto povolanie, skúmaj sa, či túžiš len po Bohu a hľadáš ho v pravde a  celou svojou silou (Flp 3,8 – 10; Ž 42,2 – 3; Ž 14,2; Ž 63,2; Dt 4,29).
  3. Ak ťa Boh volá k intímnemu vzťahu s ním a chce, aby si ho úplne vlastnil, nepremárni príležitosť. Neobracaj sa k nemu chrbtom ani neodkladaj odpoveď: povedz mu „áno“ nielen slovom, ale predovšetkým vernosťou života. Vydaj sa na cestu bez hľadania výhovoriek alebo komplikovaním vecí. Nasledovať Pána bude jednoduché a ľahké, ak sa oprieš o jeho milosť. Nenechaj sa oklamať pominuteľným svetom(Ž 95,7 – 8; 2 Kor 6,1 – 2; Mt 21,28 – 30; Gn 12,1.4; Kol 3,1 – 2; Mk 4,18 – 19; Mt 16,26; Ž 27,14; 1 Jn 3,18).
  4. Ak zakúsiš Boží oheň, nedovoľ, aby zhasol; nechaj, nech ťa stravuje, a nasmeruj svoj život podľa pôsobenia Ducha Svätého v tvojej duši (Jn 2,17; 1 Sol 5,19; Ž 63,2; Hebr 12,29).
  5. Zasväť celý svoj život hľadaním Boha celou svojou silou (Jer 29,13; Iz 55,6; Ž 105,4).
  6. Neuspokoj sa s ničím iným a menším než je svätosť, lebo si bol stvorený na to, aby si sa stal svätým (Ef 1,4; Lv 19,2; 1 Pt 2,9; 2 Sol 2,13 – 14).
  7. Keď Boh žije v tebe a ty v Bohu, budeš schopný urobiť aj nemožnosti (Jn 14,12; Jn 15,5.7.16).
  8. Pokorne pros Boha o milosť, aby ťa zachovával vždy a vo všetkom zjednoteného s ním (Jn 15,9).
  9. Snaž sa vedome a v každej chvíli žiť v Božej prítomnosti. Nech je ona tvojou potravou a tvojou radosťou (Jn 4,34; Jn 15,4; Ž 116,9).
  10. V najhlbšom vnútri tvojej duše, kde prebýva Boh, si vybuduj vnútornú celu, ktorá bude tvojím príbytkom, v ktorom sa budeš neprestajne zdržiavať (Ž 139,1.5; Jn 6,56).
  11. Uč sa od Márie otvárať sa Duchu Svätému, aby si prijal Slovo a aby si vo všetkom plnil Otcovu vôľu (Lk 1,38).
  12. Pros o milosť kontemplácie a vynalož všetku svoju snahu na to, aby si bol verný svojmu povolaniu (Ef 1,17 – 18).
  13. Tvoje povolanie nie je len niečo pridané k tvojmu životu, ale je tvojou identitou. Uvedomuj si svoje zasvätenie sa Bohu, aby si uskutočnil povolanie, ku ktorému ťa povolal (Dt 7,6; Kol 1,22).
  14. V každom okamihu si uvedomuj prítomnosť Najsvätejšej Trojice vo svojej duši a odmietaj všetko, čo ťa môže odviesť od podstaty tvojho života (Jn 14,20).
  15. Snaž sa zabúdať na seba, aby Ježiš Kristus bol tvojím výhradným Pánom a stredobodom celej existencie. Odvráť sa od každého idolu, ktorý by chcel zatieniť Boha (Mt 16,24; Jn 12,25; Mt 6,24.33; Flp 3,8; Gal 2,20; Mk 12,29 – 30).
  16. Snaž sa o stále plnšie zjednotenie sa s Kristom, predovšetkým v jeho vtelení, v jeho agónii, utrpení a smrti (Flp 2,5 – 7; Flp 3,10 – 11; 1 Kor 11,1; Ef 5,2; Mt 26,38).
  17. Zameraj sa na „miesto“ v tvojom vnútri, kde prebýva Boh. Nemaj v živote žiaden iný cieľ, než kráčať po tejto ceste v tichu s vytrvalosťou a bez náhlenia (Ž 139,1.5; Mt 6,34; Flp 4,6).
  18. Vždy zachovávaj vnútorné ticho, ktoré spočíva v tom, že vždy a vo všetkom počúvame Boha (Zjv 3,20; Ž 95,7).
  19. Nech je Nazaret tvojou školou modlitby a zároveň domovom, kde sa učíš žiť svoje kontemplatívne povolanie vo svete (Lk 2,51 – 52).
  20. Uč sa – najlepšie skrze ticho – rozoznávať Boží hlas medzi rôznymi inými hlasmi a zvukmi, ktoré k tebe prichádzajú (1 Kor 5,21; Hebr 4,12; 1 Kor 2,14; Jn 10,4).
  21. Prijmi to, že Boh ťa premieňa, aj keď to so sebou prináša rozpor so svetom. Nekonfrontuj sa s inými, len s Božou vôľou (Jn 15,2; Mt 10,24 – 25; Sk 4,19).
  22. Chráň si svoje vnútorné ticho umlčiac všetko, čo je v tvojom živote rušivé a hlučné (1 Sam 3,11; Sir 5,11;).
  23. Odhaľ vo svojom srdci a vo všetkom, čo ťa obklopuje, púšť a uč sa v nej žiť tak, aby si sa tam stretol sám so sebou a s Bohom (Oz 2,16).
  24. Vo všetkom hľadaj pokoj. Prispôsob svoj dych, svoje kroky aj údery srdca živej Pánovej prítomnosti (Ž 34,15; 1 Kor 14,33; Flp 4,7).
  25. Ži svoj život v hĺbke, nie na povrchu; lebo len Boh, ktorý prebýva v centre tvojej duše, ti môže odhaliť celé bohatstvo tvojho života (1 Kor 3,23).
  26. Nechoď sám. Patríš do Cirkvi a len v nej stretneš Krista (1Kor 12,21; Ef 5,30).
  27. Nikdy nezabúdaj na to, že si len „pútnikom v cudzej zemi“. V každej chvíli mysli na to, že si síce na tomto svete, ale neraduj sa z neho, ale len z neba, lebo to je tvoja skutočná vlasť a už je aj v tvojej duši (Ex 2,22; Ž 119,19; 1 Pt 2,11; Hebr 11,14 – 16).
  28. Ži prítomný okamih, akoby bol celý tvoj život koncentrovaný v danej chvíli, lebo každý okamih je už súčasťou večnosti (Mt 6,34; Mt 13,22).
  29. Nesnaž sa žiť z toho, čo si dosiahol. Kontemplatívny človek musí každý deň začínať svoj výstup k spojeniu s Bohom (Flp 3,13 – 14).
  30. Začínaj deň uvedomením si Božej prítomnosti a klaňaj sa mu. Prejav mu svoju lásku a obetuj mu celé srdce, všetko, čo si a čo máš, ako pokorný prejav svojej lásky (Ž 63,2; Rim 12,1; Iz 50,4).
  31. Často sa zastav, aj keď iba na chvíľku, pred každou činnosťou alebo uprostred nej, aby si si uvedomil, že si v Božej prítomnosti, a tak sa mu klaňal v každej chvíli (Ž 105,4; Kol 3,17; 1 Kor 5,18).
  32. Urob zo svätej omše stredobod svojho dňa. Pripravuj sa na ňu a sústreď sa pri nej tak, ako je to len možné (Lk 22,19; Jn 6,27).
  33. Po svätom prijímaní a po svätej omši sa snaž predovšetkým o sústredenie, aby milosti, ktoré si dostal, priniesli svoje ovocie (Jn 6,56; 2 Kor 6,1).
  34. Využi nočné ticho, aby si sa tešil z osobitnej blízkosti s Pánom. Nech je ono ako vigília, ktorá v sebe ukrýva radostné očakávanie definitívneho a večného úsvitu: Krista (Múd 18,14 – 15; Mt 24,42;Mt 25,6; Lk 6,12).
  35. Nikdy nestrácaj pokoj. Neznepokojuj sa a ani sa neponáhľaj. Zaveď do svojho života poriadok a rob všetko s pokojom, dokonca aj najjednoduchšie a najbežnejšie gestá. Len tak sa otvorí v tvojom vnútri prameň ticha (Jn 14,27; Kol 3,15; 2 Sol 3,16).
  36. Neulož sa k odpočinku bez toho, aby si sa neklaňal Bohu, a vlož do jeho rúk končiaci sa deň. Odpočívaj tak, aby sa neprerušil postoj modlitby, ako to hovorí Pieseň piesní: „Ja spím, ale moje srdce bdie“ (Pies 5,2; Ž 4,9).
  37. Čítaj a medituj Božie slovo. Nech je pokrmom pre tvoj vnútorný život a svetlom, ktoré vedie tvoj život (Iz 55,10 – 11; Jer 15,16; Mt 4,4; Ef 6,17; Kol 3,16; 2 Tim 3,15 – 16; Hebr 4,12).
  38. Zjednocuj sa s modlitbou Cirkvi vždy, keď môžeš. Skrze liturgiu hodín prepožičiavaš svoj hlas Božiemu Synovi, aby chválil a zveleboval Otca (Sk 1,14; Sk 2,42; Kol 4,2).
  39. Živ svojho ducha skrze lectio divina a duchovným čítaním (porov. bod 37).
  40. Vyhýbaj sa náhleniu a nepokoju. Tým, že budeš utekať, nedosiahneš viac, ba naopak, stratíš pokoj. Vykonávaj svoju prácu, avšak bez prílišného znepokojovania sa všetkým tým, čo nie je Boh. Všetko, čo treba urobiť, rob pokojne, v Božej prítomnosti a bez strácania času. Nezabúdaj, že Pán nechce tvoju prácu, ani úspechy, ani iné tvoje veci, chce teba (Mt 6,34; Rim 14,17).
  41. Snaž sa nájsť vždy čas pre Boha a neponáhľaj sa čím skôr ukončiť modlitbu (Ž 63,5; Mt 26,40; Lk 18,17).
  42. Vyhýbaj sa neporiadku a roztržitosti, avšak na druhej strane neulož si taký striktný poriadok dňa, ktorý by nebol zlučiteľný so životom vo svete a udusil by ho (Lk 10,41 – 42).
  43. Nesnaž sa priveľmi o rozšírenie svojich vedomostí alebo o poznanie stále viacerých svätých, ale prehlbuj v praxi svoje spoločenstvo lásky s Bohom (1 Kor 1,21).
  44. Nestrácaj sa v smútku za minulosťou a neznepokojuj sa o budúcnosť; večnosť máš prežívať už tu a teraz, čo nie je nič iné, než spojenie sa s Bohom v láske. Toto je stále v tvojich možnostiach (porov. bod 28).
  45. Buď jednoduchý a snaž sa všetko zjednodušiť a nevšímaj si to, čo nie je tvojou povinnosťou. Tvojou základnou úlohou sú Božie skutky (Mt 18,13; Mt 10,16; Mt 6,33; Jn 6,28 – 29).
  46. Len keď budeš zabúdať na seba, budeš môcť zachytiť jasný Boží pohľad upretý na teba (Lk 9,24).
  47. Vo všetkom, čo sa stane, sa snaž vidieť ruku Božej Prozreteľnosti, ktorá zasahuje do všetkého pre dobro tých, ktorí ho milujú (Rim 8,28).
  48. Žiješ vo svete, ktorý je nepokojný a chaotický. Uvažuj nad tým, koľko je v ňom prázdnoty a prchavosti, a nenechaj sa chytiť do jeho sietí. Nevychádzaj zo svojej vnútornej cely, ani neohrozuj svoj pokoj (1 Jn 2,15 – 17; Lk 10,41 – 42; Mt 6,24).
  49. Vždy a vo všetkom dôveruj Bohu. Odovzdaj sa mu so všetkými svojimi nepokojmi a starosťami (Mt 7,9 – 11; Hebr 4,15 – 16; Hebr 13,6; Mt 6,25; Ž 31,6).
  50. Zabúdaj na seba a nebudú ti prekážať obmedzenia sveta a blížneho (1 Kor 13,7; Ef 4,32).
  51. Nikdy sa neľutuj a raduj sa, keď môžeš mať účasť na spasiteľnom Kristovom kríži (Mt 5,12; Kol 1,24;1 Pt 4,13).
  52. Priprav sa s veľkorysosťou na prácu a utrpenie, ktoré si vyžaduje nasledovanie Pána, a buď jeho svedkom vo svete. Maj dôveru, že ti nebude chýbať milosť, ktorá premení kríž na obetu lásky Bohu (2 Kor 12,9; Lk 9,23; Jak 1,12).
  53. Neodmietaj kríž, objím ho, aby si mohol povedať: „Som ukrižovaný s Kristom; a už nežijem ja, ale Kristus žije vo mne“ (Gal 2,19; Flp 3,18 – 19).
  54. Neboj sa ťažkostí. Teš sa, veď vieš, že najvyššie vrcholky sa dosahujú ťažkým výstupom. Pozeraj sa na Krista a na jeho utrpenie a spoznáš, že jeho pokorenie je veľkosťou a jeho odovzdanosť slávou. Nasleduj ho s odvahou a pros ho o milosť, aby si neustúpil pred pokušením poľaviť na ceste (Jn 15,18; 1 Kor 10,13; Flp 4,13; Rim 5,3 – 5; Flp 2,8 – 9).
  55. Prijímaj prekážky a nepredvídané situácie na ceste. Nedovoľ, aby z toho nepriateľ ťažil a obral ťa o pokoj. Urob zo svojho vnútorného ticha nedobytný hrad a vždy sa usiluj o pokoj (Jn 15,20).
  56. Obetuj Bohu všetky ťažkosti a premeň ich na skutky lásky (Rim 12,1).
  57. Uvedom si, že od nepriateľa ťa čaká veľa pokušení, ktoré prídu v podobe rozptýlenia, náhlenia alebo náhlych a potrebných úloh. Tvojou obranou bude sústredenosť a tvojím triumfom pokoj (Mt 4,1; Mt 26,24; 2 Kor 11,3; Jak 1,23; 1 Pt 1,6 – 7; 1 Pt 5,8 – 9).
  58. Za všetkých okolností si zachovaj vernosť Božej vôli, hlavne keď prídu chvíle vyprahnutosti alebo ťa zasiahnu pokušenia. Dôveruj a obnov v sebe plameň viery. Prijmi kríž, ktorý ti Pán ponúka, a využi ho na to, aby si mu ukázal skutočnú lásku, ktorá nespočíva v úžasných pocitoch, ale v tom, že máš účasť na smrti Ukrižovaného, ktorého miluješ (Mt 16,24; Flp 1,29).
  59. Nezanechaj boj, lebo je to tvoja očistná cesta, prostriedok na posilnenie a príležitosť k tomu, aby si sa stal naozaj verným (Ž 18,2; Jób 7,1; 1 Tim 6,12).
  60. Neustále miluj, ale nikdy nestrať slobodu. Nech ťa žiadna láska neobmedzí a neoddiali od Boha (Dt 6,4 – 5; Mt 10,37).
  61. Neprilipni k ničomu, lebo si pútnikom, ktorý prechádza týmto svetom (Mt 6,21; Gal 5,1.13).
  62. Nesnívaj o inom mieste a iných okolnostiach, kde by si sa mohol stať svätým. Neutekaj pred krížom. Prozreteľnosť ťa vždy dáva na miesto, ktoré je vhodné na to, aby si sa stal svätým; a len tam máš zaistenú milosť, ktorú potrebuješ (Ž 40,8 – 9; Hebr 10,7).
  63. Prijímaj utrpenie. Nemôžeš byť Božím svedkom v materialistickom svete bez toho, aby si neobetoval život. Odpor sveta a tvojho prostredia ti umožní vyznať Krista nespornou silou tvojho života a bude solídnym základom na budovanie Božieho kráľovstva (Lk 21,12 – 13; Mt 10,32 – 33; Jn 15,19).
  64. Žiadne povolanie alebo misia v Cirkvi nemôže stáť v ceste tvojmu kontemplatívnemu životu. Do neho treba včleniť všetko to, čo si a čo robíš (Rim 8,35; Ef 4,1).
  65. Vždy konaj ako ten, kto je nositeľom Boha, kým skutočne si. Pri rôznych príležitostiach on sám sa k tebe skloní, aby bol prítomný tam, kde si (Lk 1,41; 1 Kor 4,15).
  66. Nech nie je tvojím potešením len hovoriť o Bohu, ale hľadať ho celým srdcom (Prís 10,19).
  67. Ovocie tvojho života nezáleží od toho, že robíš viac, ale že si spojený s Kristom ako ratolesť s viničom, aby zrno, ktoré padne do zeme a odumiera, prinieslo ovocie (Jn 15,1 – 2; Jn 12,24).
  68. Len keď miluješ a necháš sa milovať, môžeš byť úplne priehľadný, aby si sa stal svetlom. Avšak väčšmi ako osvietiť pokúšaj sa žiť vo vnútornom svetle (Jn 15,9; Mt 5,14; Mt 6,23; 2 Kor 4,6; Ef 5,8 – 9).
  69. Buď osobou, ktorá nehovorí veľa, a tak ochrániš svoje vnútorné ticho a sústredenosť. Ten, kto vždy počúva Boha, je pozornejší pre to, čo je vo vnútri, než pre to, čo je vonku (Ž 141,3; Jak 1,26).
  70. V pokore a pravde bráň svoje povolanie, poslanie, svoju vieru alebo svoje názory; avšak vždy tak, že budeš počúvať druhých a nič im nebudeš vnucovať (Mt 6,33).
  71. Neplytvaj slovami. Nakoľko si nositeľom Boha, dávaj ho iným (1 Kor 2,4).
  72. Keď si môžeš vybrať, múdro si vyber to, čo je chudobnejšie a pokornejšie. Ani ten najsvätejší cieľ ťa neoprávňuje, aby si sa spoliehal na silné prostriedky (Mt 18,4; Mk 10,43; Flp 2,3.5 – 7).
  73. Nerob si reklamu. Plň si svoje povinnosti s jednoduchosťou a pokorne a nehľadaj vďačnosť alebo uznanie od iných (Mt 6,1; Mt 5,46).
  74. Snaž sa byť vždy pozitívny, láskavý a srdečný, tak budeš svedkom Božej dobroty (Gal 5, 22; Ef 4,32; Rim 15,7).
  75. Prijmi svoju biedu a zraniteľnosť. Nehľadaj silu nikde inde, len v ukrižovanom Kristovi (2 Kor 12,9 – 10; 1 Kor 1,18.27).
  76. Maj na pamäti, že čokoľvek sa stane, vždy je možné milovať, trpieť, obetovať sa Bohu a usmievať sa. Tak urobíš tento svet svojím nebom a z neba svoju vlasť (1 Pt 4,12 – 13).