Karmelitánsko
        tereziánska
                     únia

Ako ty, Mária...

  Ako ty, Mária, naša
  Kráľovná a náš vzor,
  pokorné, poslušné,
  čisté, pracovité verné
  spolupracovníčky
  tvojho syna Ježiša,
  v Cirkvi a pre Cirkev

karmelitánsko-tereziánska únia
     


Vznikla v r. 1947 pri sanktuáriu Panny Márie Karmelskej v Capannori pri Lucce /Taliansko/ z inšpirácie karmelitánskeho pátra Luigiho od Nepoškvrnenej Panny Márie /1911-1983/. Prvá myšlienka sa mu zrodila v srdci z konštatovania, že by pre karmelitánskych seminaristov boli potrebné zasvätené ženy, ktoré by ich materinsky sprevádzali na ich ceste zasväteného života tak, ako bola Mária vedľa Krista. Bolo nevyhnutné, aby, okrem iného, žili podľa karmelitánskeho ideálu a aby s entuziazmom spolupracovali na jeho šírení svojím životom vo svete stále nepokojnom, ale hladnom po Absolútne.
Tejto prorockej išpirácii p.Luigiho odpovedali niektoré mladé dievčatá na čele s Giuseppinou Mulinacci /1896 – 1987/. Semienko bolo zasiate do úrodnej pôdy obety, horiacej lásky, odvahy a bezhraničnej dôvery v Prozreteľnosť.

Formy prináležitosti a rozšírenia

Od svojho generálneho zhromaždenia v r. 1969 inštitút ponúka dve formy prináležitosti: ako zasvätené a ako pričlenené/aderentné/.
Zasvätené členky sú zasvätenými osobami v plnom rozsahu, či sa už dávajú úplne k dispozícii iniciatívam inštitútu, alebo si volia život s rovnakými ideálmi, ale tam, kde žijú, vo svojej profesii.
Aderentné – pričlenené sú tie, ktoré žijú svoje kresťanské povolanie v duchu inštitútu bez záväzkov formálneho zasvätenia /vydaté, vdovy a slobodné, orientované viac-menej k manželstvu/.
Uvedomujúc si stále viac svoje povolanie v Cirkvi a vo svete sa inštitút – aj keď v menšom rozsahu – rozšíril do rôznych oblastí Talianska a je zastúpený aj na Malte, na Slovensku a v Írsku.
Novými konštitúciami, schválenými Cirkvou v r.1985, sa inštitút prezentuje ako verný pôvodným snahám a zároveň ako otvorený smeru, ktorý mu Duch Svätý ukazuje prostredníctvom rôznych udalostí a skrze slová Magistéria Cirkvi, aby tak rástla a rozvíjala sa vždy viac podľa božích zámerov a pre dobro spoločnosti.

Zasvätená sekulárnosť

Sestra Karmelitánsko-tereziánskej únie sa stáva Ježišovou učeníčkou, podieľajúc sa na evanjeliových radách prostredníctvom troch sľubov, avšak nie v kláštore, ale v zamestnaní, v ktorom sa nachádza a v bežných spoločenských udalostiach.
Tým, že užíva vlastné dobrá skromne, chce byť chudobná s chudobným Kristom.
Vo svojom povolaní sa chce pripodobniť Kristovi aj poslušnosťou Bohu Otcovi.
Povolaná k duchovnému materstvu, volí si život čistoty, aby bola úplne otvorená pre bratov a sestry.
Ako Ježiš žil tridsať rokov tento duchovný rozmer v každodennom živote neodlišujúc sa od ostatných obyvateľov Nazareta, tak aj ona žije svoje zasvätenie v bežných udalostiach každého dňa a v anonymite, deliac sa o životné situácie svojich bratov a sestier, s ktorými ju spája Kristova vykupiteľská láska.